Nasadzovanie z GitLabu⁠.

Aplikácie sa nasadzovali ručne. Postup poznal ten, kto ho robil naposledy, a časť krokov žila v poznámkach. Každé vydanie tak bolo iné a chyba sa prejavila až na produkcii.

Prostredia sa medzi sebou líšili – iné verzie, iné nastavenie, iné cesty. „U mňa to funguje“ bolo pri hľadaní príčiny bežnou odpoveďou a overiť sa to dalo len ťažko.

Rovnaký problém mala prevádzka: zálohy, obnova certifikátov aj údržbové úlohy záviseli od toho, či si na ne niekto spomenie.

Nasadzovanie sme presunuli do GitLab CI/CD. Pipeline zbehne kontroly a testy, zostaví balík a nasadí ho na cieľový server. Nasadenie na produkciu ostáva rozhodnutím človeka – spúšťa ho ručne schválený krok, samotný postup je však vždy ten istý.

Nasadenie prebieha do nového adresára s prepnutím symbolického odkazu, takže návrat na predošlú verziu je prepnutie späť, nie oprava za behu. Migrácie databázy a čistenie cache sú súčasťou pipeline, nie samostatné kroky po nasadení.

Prípravu virtuálnych serverov sme zapísali do skriptov: webový server, PHP-FPM, databáza, certifikáty, firewall a používatelia pre nasadzovanie. Nový server tak vzniká rovnako ako ten predošlý a testovacie prostredie zodpovedá produkčnému.

Prevádzkové rutiny bežia automaticky – zálohy s overením, že sa dajú obnoviť, obnova certifikátov, rotácia logov a údržbové úlohy. Zlyhanie sa ohlási, nečaká sa, kým si ho niekto všimne.

Nasadenie je zopakovateľný postup s rovnakým výsledkom namiesto ručnej série krokov. Návrat na predchádzajúcu verziu je otázka prepnutia, čo znižuje cenu chyby pri vydaní.

Testovacie a produkčné prostredie sa už nelíšia náhodne, takže problém sa dá spoľahlivo reprodukovať mimo produkcie. Zálohy a údržba bežia bez toho, aby na ne niekto musel myslieť.